Winter Assault tour
Napalm Death (USA), Ingrowing (CZ), Uprise (CZ), Sanatorium (SK), Rubufaso Mukufo (CZ)
18.1.2008, ICCTrain, Košice
Po avizovaní turné Napalm Death, som subjektívne zhodnotila, že jednoznačne najlepšiu atmosféru zabezpečí východ. Môj predpoklad naplnilo aj dvojnásobné vypredanie vstupeniek a zabezpečenie akýchsi rezervných telefonických zásob ICCTrain. Kapacita klubu bola zjavne precenená.
Dorážame do Košíc. Klub je mimo centra, no nie tak ďaleko, aby to peší chudobný študent neprekonal. Už z diaľky nás priateľsky vítajú nápisy „Vypredané“. Ako je pre metalové akcie charakteristické, väčšina okupuje bar, ďalšia časť sa nedočkavo dusí v úzkej presklenej chodbičke, no a my ostatní pohodlne ostávame von, kým sa ten humbuk ukľudní. Na moje prekvapenie neustále dorážajú nové tlupy vlasatých nadšencov, a tak sa na úkor osobnej slobody ocitáme na konci nekonečnej masy. Vzhľadom na poskytnutú neoverenú informáciu, že to prvé rozbehne Sanatorium, sa pokojne presúvam k objaveným potravinám. Aspoň už viem odkiaľ mali sakra všetci to pivo. No doliehajúci zvuk žilinskú bandu ani zďaleka nepripomína. V panike vybieham k ešte stále plnej chodbe nevybavených ľudí. Vôbec nemám záujem čumieť na skupiny ako rybka v akváriu, a tak sa drzo predieram a predieram až dobíjam pódium.
Ostravské zaklínadlo Rubufaso Mukufo, odeté v typickom patologickom šate, nahodilo klasické grind-tanečné rytmy a slušne rozohriali publikum. Vzhľadom na to, že schytali nešťastnú prvú pozíciu, sa ich pokus zlákať tanečníkov na nášivky dá akceptovať:) Ale čo sa mojej osoby týka, pogovala by som aj bez toho. Na jednej strane zatracovaní, na strane druhej vynesený na piedestál českej grindovej scény. Takže zoberte trochu nadhľadu na dnešný vševedkovský svet a hor sa vyhodiť si z kopýtka na chytľavých grindových tančekoch RM System.
Prestávka by mala patriť tradične pivnému osvieženiu. Tu sa dalo skôr hovoriť o nekonečnom trpiteľskom čakaní. Čakali sme na vstup, čakali sme na šatňu, čakali sme na pivo, čakali sme.. a už ma to prestávalo baviť.
Asi v polovici setu jediných slovenských reprezentantov som sa dostala k vytúženému zlatistému moku. Tu by som sa pozastavila. Ako je možné, že hudobne vyspelá košická scéna nemala žiadneho zástupcu? Sanatorium to rozbehli po vtipnom hiphopérskom intre a ponúkli overenú spŕšku „rádiových hitoviek“. Slovenský brutal deathmetal si publikum doslova zotročil. A keď Belo povedal, že chce vidieť riadne kolo, tak sa všetko roztočilo. Táto skupina si síce pevne drží poctivo dosiahnutú úroveň, no pomaly sa z ich diela vytráca inovatívnosť. Štandardný výkon osviežil snáď len pomerne nový strunobranec a spomienkový politicko-hudobný dodatok na želanie.
Na ďalšieho českého predskokana Uprise som si už pre istotu vystála miesto v predných radách. Aj keď nešlo o nezabudnuteľný zážitok, grind ochutený HC korením mnou vždy akosi pohne. A nebola som jediná, čo potvrdilo právoplatné zaradenie skupiny na takéto veľké turné.
Nasledovalo zúfalo-zmierené zaradenie do šóry na pivo. Aké sklamanie však prišlo. Podozrivo zrýchlený rad priniesol neradostnú zvesť: Pivo nie je! Studňa vyschla! Už to beriem ako varovný signál k môjmu zvýšenému apetítu na túto horkastú bublinkovú lahôdku.
To malo na svedomí, že prišelcov Ingrowing som si pozrela o to mrzutejšie. Každopádne odpálili to vo veľkom štýle ako sa na klasikov patrí. Grind v ich podaní silno zaváňa jednoduchším punkom, odpoveďou bol hopsavý kotol.
Čím viac sa blížil čas príchodu hlavnej hviezdy večera, tým hustejšie sa vypĺňali medzery v publiku. A to si ani len nechcem predstaviť ako to vyzeralo v osudnú chvíľu pred pódiom. Ľudia boli všade. Predrať sa dva metre ďalej bolo energeticky náročnejšie ako skákať celý večer. Ja síce som informovaná o existencii britskej kapely Napalm Death, zatiaľ však bez akejkoľvek hudobnej skúsenosti. A zjavne to tak ostane. Akosi sa mi podarilo plodne prekecať takmer celý ich set a záverečné minúty ma ničím neuchvátili. Teda ak toto majú byť prapraprapredkovia dnešného grindcoru, vzdávam hold hudobnej evolúcii. Preto ohodnotenie ich výkonu ponechám na skúsenejších priaznivcov klasiky.
Celý koncert sa tak rýchlo prevalil, až som sa s tým nechcela zmieriť. Čakali nás štyri prázdne hodiny, no aj tie sa pomerne rýchlo stratili v miestnych krčmičkách. Neviem, čím to je, ale v Košiciach beží čas akosi rýchlejšie:)
V retrospektíve: Sardinkovská atmosféra, podcenenie pivných zásob, ale zároveň aj kopa vynikajúcej hudby a ľudí všetky sťažnosti metie zo stola. Ďakujem Košice, vďačne i nabudúce!
-blcha-
