8 deň chaosu II.
8 deň chaosu II.
Malformia, Samhain, 136 ZET 52.2Ľ, M.A.C. of Mad, Random Deviation
12.1.2008, Nitra – Rockový klub naOZZaY
Hneď ako ku mne dorazila informácia, že M.A.C. of Mad objavili Slovensko.. alebo Slovensko ich? (:D) ..bolo rozhodnuté! Nech je to akákoľvek akcia ja tam budem a nič a nikto ma nezastaví!!!
S týmto posolstvom som do seba vyliala liter kávy, čierneho čaju, celé to zaklincovala šíšou a hor sa kľukatým behom na autobusovku. Behom doslova, keďže mi všetky spoje provokatívne unikali priamo pred nosom.
Nitru, resp. Naozzay klub už beriem pomaly ako rodinu, ale pred účinkujúcimi mám stále rešpekt. Teda keď sa kamoš rozhodol, že si sadáme k M.A.C. of Mad nebola som si na istom. Obyčajná blcha a spevák začínajúcej porno gore skupiny sa drzo votrú do pohodlia hostí??? Na moje počudovanie nás privítali ako dlhoročných známych. Oni ani netušili ako malá som sa pred nimi cítila.. detská radosť, splnený sen, ktorý som si radšej ani netrúfala snívať.. Dnešná doba ponúka veľa nečakaných možností..
Poďme ale k veci. Akcia, ktorá sa na propagačných materiáloch pýšila viacerými bočnými prezentáciami, na mňa nezapôsobila podľa očakávaní. Osadenstvo tvorili „normálni“ ľudia. Totiž všetko bolo podozrivo normálne. Zámer ísť si obkuknúť slovenskú fetiš scénu mali zjavne viacerí. Skutočne som sa tešila ako budem vykresľovať najväčších úchylákov, no tým ostal asi iba Kremator, ktorý za opis nestojí:P (..nič v zlom:) Nezvyčajne pôsobila len časť pred pódiom. V nej boli vystavené práce chlapíka, čo si vraví Random Deviation. Miestnosť osvetlená UV-neónkou, pódium skromne zdobené ostnatým drôtom a sporadickými reťazami.. pôsobilo to lacno, ale na akú-takú atmosféru to stačilo. Vystavené práce boli zaujímavé, ale ja by som namiesto viacnásobných kópií, znázorňujúcich akýsi vývin diela, vybrala z každého motívu jeden a ten roztiahla na veľký formát. Nepôsobilo by to ako náčrty a zároveň by chytili väčšiu silu. Sieťotlač je drahá, no vzhľadom na osvetlenie by tomu lacnejšia alternatíva neublížila. Pri vstupe mohlo byť tiež UV-svetlo a od zvyšku by ho oddeľoval hustý záves z reťazí. Do medzipriestoru by som nahodila červené svetlo, chytil by aspoň punc lacnej erotiky a agresie, ktorú akcia chcela naznačiť. Pódiovú časť by som len doplnila väčšími obrazmi a bohatšou kovovou výzdobou.. toť moja subjektívna vízia:P
Takže keď už som M.A.C. of Mad unudila k smrti a oni stokrát oľutovali, že nás prijali.. (..začali sa nenápadne vytrácať, beťári:) ..niekto mi naznačil, že oná hudba v pozadí už patrí prvému domácemu zoskupeniu Malformia. Na plagáte sa hrdia označením „alternative metal improvisation“. Slová ako také sú mi známe, no synúziu celého výrazu chcelo obzrieť naživo. Traja členovia rozhodený na pódiu so zjavnou logikou uhlopriečkovej kompozície, na mňa vysypali čosi, čomu som nerozumela, ale akosi ma to priťahovalo. Hudba tiahla skôr v jazz-rockovom rytme navlečená do depresií a melanchólie temného metalu. Jednoznačným prísunom bolo chaotické chrčanie speváka. Učupený v ľavom rohu pódia, obsluhujúc zároveň perkusie, mal výraz pomätenca vytrhnutého z čias doby ľadovej (v kladnom slova zmysle:) Pozadie zahltila videoprojekcia, údajne z dielne organizátora Waldemara. Vcelku slušná práca, ale krátka, tak neustále opakovanie začalo časom nudiť a nie vždy sadla k tvorbe prezentovanej skupiny.
Prestávky medzi skupinami okoreňovalo porno plus našťastie i hudobný podmaz. Túto „kultúrnu“ vložku som poctivo odignorovala.
Druhým zoskupením bolo slovenské industrial noise electro Samhain. Projekcia pôsobila ako ich výtvor a čo hlavne chválim, že sa podľa nej dal určiť začiatok i koniec setu. Dvaja chlapíci obsluhujúci čisto elektronickú záležitosť nevyžadovali špeciálnu pozornosť, ale medzi nimi sedel podivný mučeník. Opretý o stojan, ovešaný reťazami a kovovými platňami, dodával vystúpeniu psychopaticko-masochistický náboj. Všetko vyzeralo byť v poriadku, dokonca originálny nápad odrážajúcej sa projekcie od samotných platní pridával nový nával emócií.. V tom do toho skočil chlapík so spevom. Nuž a to nemal robiť, resp. mal ostať aspoň trochu bokom, v úzadí.. Sprvu to u mňa vyvolalo úsmev, no potom mi už začal slušne liezť na nervy. Možno nahrávka znie lepšie, každopádne táto hudba ma zatiaľ neoslovila natoľko, aby som jej venovala viac cielenej pozornosti.
Sklamanie z neúčasti drum core jazz poetry s haluzným názvom 136 ZET 52.2Ľ a bodypiercing šou bolo treba zapiť pivom. Prvý spomínaný projekt mal mať na svedomí aj len štrnásťročný chlapec, ktorého otec – farár, vraj náhodou surfoval netom a zjavne mu nesadla orientácia akcie, záverom bol krutý nemenný verdikt. A prekvapivé spojenie Cyprus-háky-autodeštrukcia si snáď vychutnáme na budúcom ročníku. Tentoraz, vzhľadom na neoverené pokusné zavesenie, sa na to ešte necítil.
Vrcholom večera, aspoň pre mňa, bolo pražské kvarteto M.A.C. of Mad (Maximum Allowable Concetration of Madness). Ich tvorba spája grindcore, tekno, breakcore, industrial a ktohovie akú ešte háveď:P Výsledkom je sofistikovaný infekčný hluk. Nasamplované bicie a nekompromisnú tekno lavínu dodával dreadatý NarcoPolo. Dve gitary Macp a Dangera doplnili drsnú technickú melodiku a celé to zaklincoval brutálny kanál vokalistu Kazetora (absentoval basák, ktorého schránka sa nachádzala v Uprise na turné s Napalm Death). Keďže z technických príčin nahradilo pripravenú krvavú projekciu porno, nič nebránilo naplno sa odovzdať nákazlivým rytmom. Jednotlivé skladby plynule splývali v jeden ničivý celok ako dokonalé úchylné divadlo. (Krásny zážitok, ktorý si vyslúžil početné modriny:)) Taktiež záver nebadane prešiel do čistého tekno besnenia. Vzhľadom na počet známych, nízku hladinu alkoholu v krvi a nulovú energiu som sa radšej odobrala v ústrety baru. Vďaka tomuto vystúpeniu sa v hlave zastreli všetky spomenuté organizačné nedostatky.
Na to, že išlo iba o druhý ročník, dopadla akcia veľmi dobre a stačí ešte prepracovať celkovú atmosféru a..
..nechajme sa prekvapiť:)
-blcha-